Čo je to zóna voľného obchodu?
Zóna voľného obchodu sú obchodné dohody, ktoré je možné uzatvárať na regionálnom základe alebo ako obchodné bloky, v rámci ktorých neexistujú prekážky pre dovoz definovaného tovaru a služieb, ako aj pre ich vývoz vo vymedzenej oblasti medzi členskými krajinami takejto dohody. Medzi populárne príklady voľného obchodu patrí oblasťou Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA).
História
Zóna voľného obchodu je založená na dohode medzi národmi, ktoré sa združujú, aby vytvorili spoločnú platformu pre rozvoj regiónu, prosperitu obchodných vzťahov prostredníctvom voľného pohybu tovaru a služieb, čím vytvoria dostatok príležitostí pre všetkých svojich členov. Táto koncepcia siaha do minulosti a je založená na predpoklade, že každý národ má v porovnaní s ostatnými určitú výhodu v konkrétnom tovare alebo službe. Tým, že sa každému členskému štátu umožní slobodné obchodovanie s tovarom a službami medzi nimi, vedie to k optimálnemu využitiu relatívnej efektívnosti a optimalizácii nákladov spolu s regionálnym rozvojom.
Príklady zóny voľného obchodu
Na podporu regionálneho rastu je vytvorených veľa oblastí voľného obchodu. Nižšie sú uvedené niektoré z populárnych pozoruhodných oblastí voľného obchodu:
- Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA): Bola vytvorená v roku 1994 a odstraňuje väčšinu obchodných prekážok pre investície medzi Kanadou, Mexikom a Spojenými štátmi americkými.
- Asociácia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN): Bola založená v roku 1967 a má hlavný cieľ ekonomického rastu a obchodného rozvoja svojich národov, konkrétne Indonézie, Malajzie, Singapuru, Thajska a Filipín.
- Spoločný južný trh (MERCOSUR): Bol vytvorený v roku 2002 s významnými štátnymi stranami, vrátane Argentíny, Brazílie, Paraguaja, Uruguaja a Venezuely, s hlavným cieľom regionálneho rozvoja svojich členských krajín.
- Africká kontinentálna zóna voľného obchodu (AFCFTA): Bola vytvorená v roku 2018 a je nedávnou zónou voľného obchodu a zahŕňa predovšetkým všetky africké krajiny (k dnešnému dňu 29 krajín) na podporu voľného pohybu tovaru a služieb v členskom regióne.
- Európske združenie voľného obchodu (EZVO): Vzniklo v roku 1960 a tvoria ho Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko ako členské krajiny s hlavným cieľom posilniť voľný obchod medzi svojimi členmi a regionálny rast a hospodársky rozvoj.
Zóna voľného obchodu vs. spoločný trh
Rozdiel medzi týmito dvoma hlavami je uvedený nižšie:
| Základ | Oblasť voľného obchodu | Spoločný trh | ||
| Definícia | V rámci tohto pohybu pracovných síl a kapitálu sú členské štáty obmedzené; v obchode s tovarmi a službami však neexistujú žiadne obmedzenia. | V tomto rámci sa môže práca a kapitál voľne pohybovať medzi členskými krajinami; hospodárske politiky však vykonáva nezávisle každá členská krajina. | ||
| Príklady | Populárne príklady sú NAFTA atď. | Populárnymi príkladmi spoločného trhu sú Karibské spoločenstvo a spoločný trh (CARICOM). | ||
| Obchod s inými krajinami (nečlenmi) | V rámci tejto oblasti môže mať každá členská krajina rozdielnu štruktúru colného obchodu pre obchod medzi nečlenskými krajinami. Napríklad ak krajiny A, B a C majú dohodu o voľnom obchode a krajiny A a B obchodujú s krajinou D (nečlen), môžu mať odlišnú štruktúru tarifného obchodu s krajinou D. | V rámci spoločného priestoru bude mať každá členská krajina rovnakú tarifnú obchodnú štruktúru pre obchod medzi nečlenskými krajinami. Napríklad ak krajiny A, B a C majú dohodu o spoločnom trhu a krajiny A a B obchodujú s krajinou D (nečlen), budú mať rovnakú štruktúru colného obchodu s krajinou D. |
Výhody
- Voľný obchod podporuje rozvoj všetkých členských krajín rozvíjaním komparatívnych výhod jednotlivých členských krajín, čo im umožňuje vyvážať tovary alebo služby, v ktorých majú vyššiu efektivitu a technické know-how v porovnaní s ostatnými členskými krajinami, a dovážať tie krajiny, kde majú menej výhoda.
- Ďalšia výhoda Voľný obchod ponúka pri podpore úspor z rozsahu a tiež viac pracovných príležitostí pre obyvateľov týchto členských krajín.
- Voľný obchod rozvíja obchodné vzťahy medzi členskými krajinami, čo tiež vedie k rozvoju rôznych príbuzných sektorov, ako sú cestovanie a pohostinstvá.
Nevýhody
- Voľný obchod má inherentnú nevýhodu v tom, že vedie k úplnému zatvoreniu určitých priemyselných odvetví, v ktorých majú komparatívne výhody iné členské krajiny. Výsledkom je nadmerné spoliehanie sa na tieto výrobky, čo vedie k monopolným podmienkam.
- Voľný obchod podporovaný s hlavným zámerom regionálneho rozvoja viedol k koncentrovanému rastu, pričom máloktoré členské krajiny získali väčšiu pozornosť ako iné.
- Vyžadujú dôkladné sledovanie členskými krajinami, aby sa zabránilo výmene tovaru a služieb, ktoré poškodzujú verejné zdravie a národnú bezpečnosť.
Záver
Zóna voľného obchodu je jednou z mnohých medzinárodných obchodných dohôd, prostredníctvom ktorých sa rôzne krajiny stretávajú, aby vytvorili konkurenčné trhové prostredie s konečným cieľom vytvoriť efektívnejšiu obchodnú a tarifnú štruktúru. Ďalej táto oblasť podporuje efektívnosť a rozširuje trhovú základňu pre členské krajiny. Je však potrebné poznamenať, že národy, ktoré majú v úmysle byť súčasťou Zóny voľného obchodu, musia vytvoriť vyvážený kompromis, aby zabezpečili, že konkurencieschopnosť domáceho priemyslu zostane nedotknutá a bude môcť ťažiť z väčšej dopytovej základne svojich členských krajín.
