Rozdiel medzi Leasehold a Freehold
Kľúčový rozdiel medzi leasingom a freeholdom je ten, že v prípade Leasehold dáva nehnuteľnosť do lízingu nájomcovi vlastník nehnuteľnosti, ak existujú rôzne obmedzenia jej použitia, zatiaľ čo v prípade vlastníka freeholdingu je toto vlastníctvo v plnom rozsahu majetku bez obmedzení pri jeho prevode, úprave alebo výstavbe.
Majiteľ majetku v osobnom vlastníctve má na svoj majetok neobmedzené, nesporné a absolútne právo bez ohľadu na čas. Vlastník môže darovať, predať alebo previesť vlastníctvo alebo zodpovednosť za pôdu na kohokoľvek chce. Vlastník môže postaviť akúkoľvek štruktúru v majetku freehold. Istým spôsobom platí, že nákup nehnuteľného majetku platí pre nákup akéhokoľvek nehnuteľného majetku. Ak niekto vlastní nehnuteľný majetok, môže ho bez súhlasu kohokoľvek upravovať alebo renovovať. To je dôvod, prečo si kúpa nehnuteľného majetku vyžaduje viac kapitálu ako vlastníctvo prenajatého majetku.
Majetok v nájme sa líši od majetku v osobnom vlastníctve. V prípade prenajatej nehnuteľnosti sú zapojené dve strany, jednou z nich je vlastník alebo prenajímateľ, ktorý nehnuteľnosť predáva, a druhou stranou je nájomca, ktorý nehnuteľnosť kupuje. V prípade prenajatej nehnuteľnosti vlastník (prenajímateľ) umožňuje nájomcovi držať nehnuteľnosť na obmedzenú dobu. Takto nájomca vlastní prenajatý majetok. Majetok v nájme je možné prenajať na ľubovoľné obdobie. Nájomca môže požadovať zaplatenie údržby, vylepšenia a plánovania nehnuteľnosti v závislosti od príslušných ustanovení.
Doba nájmu sa môže pohybovať od 30 rokov do 999 rokov. Akýkoľvek prenájom, ktorý trvá menej ako 90 rokov, môže spôsobiť problém, pretože nepriaznivo ovplyvňuje ocenenie nehnuteľnosti. Okrem toho bude lízing, ktorého trvanie zostane kratšie ako 30 rokov, čeliť výzve, ktorá by zaručila akékoľvek bankové financovanie. Preto by mal nájomca zabezpečiť zvýšenie držby.
Infografika spoločnosti Leasehold vs. Freehold
Kľúčové rozdiely
- V prípade majetku v osobnom vlastníctve má jeho vlastník úplné nespochybniteľné a neobmedzené právo na tento majetok, zatiaľ čo v prípade nájomného majetku nemá nájomca neobmedzené a absolútne právo na tento majetok.
- Pokiaľ ide o majetok vo vlastníctve vlastníka, jeho vlastník nevyžaduje od nikoho povolenie ani oprávnenie na vykonávanie akýchkoľvek úprav, zatiaľ čo v prípade majetku v nájme si musí nájomca vyžiadať povolenie a pri prípadných úpravách odkazovať na práva v zmluve.
- S majetkom freehold nie sú spojené žiadne termíny ani časové rámce, ale prenajatý majetok je prenajatý na konkrétne obdobie.
Porovnávacia tabuľka nájmu vs.
| Príroda | Nájomná zmluva | Freehold | ||
| Vlastnícke práva | Majiteľ umožňuje nájomcovi držať nehnuteľnosť na obmedzený čas. | Majiteľ je vlastníkom nehnuteľnosti priamo. | ||
| Držba | Nájom sa spravidla uzatvára na dobu 30,60,99 alebo 999 rokov. | Po vlastníctve má vlastník trvalé právo na nehnuteľnosť. | ||
| Schválenia | Nájomca musí dodržiavať podmienky stanovené prenajímateľom na úpravu alebo výstavbu v nájme. | Má plné oprávnenie upravovať alebo stavať bez akéhokoľvek súhlasu | ||
| Prevodové práva | Vyžaduje si povolenie od štátu alebo iných príslušných orgánov na prevod nehnuteľnosti | Na prevod nehnuteľnosti nie je potrebné žiadne povolenie od štátu alebo orgánu | ||
| Účel investície | S kúpou nehnuteľností na prenájom je spojené riziko, pretože sa nájom nemusí predĺžiť a takisto nájomca nemá slobodu upravovať nehnuteľnosť tak, aby vyhovovala jeho potrebám. | Ako investičný účel je vhodné investovať do nehnuteľností | ||
| Náklady s tým spojené | Náklady sú spravidla nižšie vzhľadom na podmienky a držbu, ktoré sa vzťahujú na držbu nehnuteľnosti. | Nákup vo všeobecnosti je nákladný v porovnaní s prenájmom nehnuteľnosti. | ||
| Bankové financie | Väčšina bánk nefinancuje projekty v nájme nehnuteľností, ktorých doba nájmu je kratšia ako 30 rokov. | Je jednoduchšie získať finančné prostriedky od bánk na nehnuteľnosti vlastnené majetkom. |
Záver
Hlavným rozdielom je sloboda, ktorú má nájomca, a obmedzenia dané prenajímateľom a potrebné povolenie, kedykoľvek, keď chce nájomca upraviť alebo postaviť čokoľvek v nehnuteľnosti. Majetok v súkromnom vlastníctve nemá nijaké obmedzenia na to, na koho previesť, čo na ňom môže zmeniť a postaviť. Po zakúpení navyše vlastnícke právo má navždy jeho vlastník.
Na druhej strane, nájomná zmluva prichádza s niekoľkými obmedzeniami, klauzulami prenajímateľa. Nájomca má právo na nehnuteľnosť iba po dobu nájmu, ktorá sa môže predĺžiť. Investor do nájmu nehnuteľnosti sa musí postarať o veľa pohyblivých častí, ktoré zahŕňajú faktory ako doba nájmu, ocenenie majetku, doložka o prevode, dostupnosť bankových financií, súhlasy od štátnych orgánov a iných relevantných agentúr, kdekoľvek uplatniteľné.
Vzhľadom na všetky tieto faktory je všade, kde je to možné, lepšie kúpiť nehnuteľnosť vlastniacu nehnuteľnosť ako kúpiť nehnuteľnosť prenajatú nehnuteľnosťou. Väčšinou však vlastník nemá na výber, ak chce kúpiť nehnuteľnosť na preferovanom mieste, pretože nehnuteľnosti celej tejto lokality sa dajú kúpiť iba ako prenajatá nehnuteľnosť.
