Chuť k riziku (význam, príklad) Tolerancia rizika vs chuť do jedla

Riziko Chuť do jedla Význam

Rizikový apetít označuje mieru, mieru alebo percento rizika, ktoré je jednotlivec alebo organizácia (predpokladaná predstavenstvom alebo manažmentom) ochotná prijať na oplátku za svoj plán, ciele a inováciu.

Vysvetlenie

Podľa normy ISO 31000 štandard riadenia rizík definuje rizikový apetít ako „množstvo a typ rizika, ktoré je organizácia pripravená podstúpiť, udržať alebo na seba vziať.“ Každý podnik alebo jednotlivec má nejaké ašpirácie a na splnenie týchto strategických plánov alebo cieľov sa počíta. Na uplatnenie týchto plánov a vzhľadom na súvisiace neistoty sú spojené aj viaceré riziká. Aby bolo možné využiť uvedený účel, je potrebné vykonať analýzu nákladov a prínosov a dospieť k bodu, v ktorom sa predpokladané riziko oplatí podstúpiť.

Príklad

Predpokladajme, že organizácia očakáva rozšírenie v inej krajine. Súčasné čisté imanie organizácie sa blíži k 800 miliónom dolárov. Subjekt mohol znášať riziká až do výšky 400 miliónov dolárov, ale ako rozhodlo vedenie, stupeň rizika prijatý spoločnosťou by nemal presiahnuť 240 miliónov dolárov. Subjekt sa tak nastavil na úroveň 30% čistého imania a žiadny vedúci podniku nesmie rozhodovať o príbehu, ktorý ovplyvňuje podnikanie viac, ako je uvedená úroveň.

Druhy chuti do jedla

Môže sa líšiť v rôznych scenároch alebo entitách. Schopnosti prijímať riziko sú v zásade nasledujúce:

  • Niektoré organizácie majú averziu k riziku alebo v určitých obchodných oblastiach vždy hrajú v bezpečnej zóne. Napríklad veľké MNC väčšinou nevykazujú žiadnu mieru ochoty riskovať stratu dobrej povesti.
  • Ďalšou možnosťou by bolo prijatie rizika, ale v rozsahu od minimálneho po príkladný, kde vedenie rozhodne o bode, ktorý dáva najlepší pomer rizika a výnosu.
  • V tejto možnosti manažment vyskúša všetky možnosti, ktoré by mohli ponúknuť najúspešnejšie výsledky a spadať do kritérií hodnoty pre organizáciu.
  • Je to pomerne zriedkavé, ale je to vidieť v podnikateľskom prostredí, kde bez ohľadu na stupeň rizika vedenie súhlasí s projektom alebo cieľom sľubujúcim zdravú návratnosť.

Ako určiť chuť do jedla?

Ľudia si to niekedy mýlia s riadením rizika. Ochota podstupovať riziko je hranica, pod ktorou je manažment pripravený pokračovať v stanovených cieľoch alebo v nich pokračovať. Ale aj pri rozhodovaní o chuti organizácie k príslušným rizikám je potrebné zaviesť spravodlivé a silné činnosti v oblasti riadenia rizík. Po dôkladnom pochopení očakávaných rizík zo všetkých rohov sa dala nakresliť čiara podporujúca prijateľnú úroveň. Akceptovanie rizika teda prichádza neskôr k rutine riadenia rizík.

Aj keď predstavenstvo je zodpovedné za formovanie rozhodnutí spoločnosti, formovanie a príprava dokumentov o ochote riskovať je primárnou zodpovednosťou manažmentu. Manažéri rôznych domén v účtovnej jednotke vykonajú cvičenie, aby porozumeli úrovniam rizika, následne ich poznačia a predložia rade na zváženie. Potom rada rozhodne o danom návrhu, či odráža skutočný obraz rizík, alebo nie, a zaujme k nemu stanovisko.

Pri hodnotení rizík musí vedenie zvážiť a zamyslieť sa nad niekoľkými otázkami, ako napríklad nad tým, aké riziká by mohla organizácia znášať, schopnosť subjektu podstúpiť riziko, poskytovanie poradia s nebezpečenstvami na základe ponúkaných odmien a vykonávanie kvalitatívnych opatrení. analýza, aby sa dospelo k číslam, ak existujú.

Po vyššie uvedenom cvičení sú podrobnosti zaslané na schválenie vrcholovému manažmentu, ktorý po vykonaní dôkladnej diskusie a zamyslenia sa ju schváli a umožní jej stať sa písomnou politikou subjektu ako jeho rizikový apetít.

Chuť na riziko vs. tolerancia k riziku

  • Všeobecne sa dá povedať, že chuť do jedla a tolerancia rizika sa používajú zameniteľné, ale tieto pojmy majú iný význam. Riziková chuť označuje množstvo, mieru alebo percento rizika, ktoré musí jednotlivec alebo organizácia znášať, aby pokročila v plnení svojich plánov alebo cieľov. Hrozby sú súčasťou ašpirácií účtovnej jednotky a vedenie ich musí akceptovať, aby mohli pokračovať.
  • Na druhej strane, tolerancia voči riziku je taká, keď by investor alebo organizácia zostali v pohodlí aj napriek stratám alebo znášaniu neistôt. Výdrž rizika závisí od mnohých faktorov, ako sú finančné očakávania, sila, vek, zárobková schopnosť atď. Jednou z populárnych metód na hodnotenie úrovne tolerancie k riziku organizácie alebo jednotlivca je návrh dotazníka a jeho vyplnenie.

Dôležitosť

  • Je to zásadný krok k dosiahnutiu celkového rizika alebo riadenia rizík pre organizáciu. Po pochopení úrovne prijatia rizika alebo analýze neistôt projektu, rozšírenia alebo cieľa je organizácia v lepšej kondícii, aby mohla vypracovať svoju politiku tolerancie rizika a riadenia rizík.
  • Ak si organizácia nie je vedomá svojich schopností prijímať riziko, potom by nebola schopná maximalizovať návratnosť alebo obmedziť nadmerné straty. Aby sme zostali efektívni vo vzťahu medzi rizikom a odmenou, je potrebné vopred vypočítať chuť do jedla po riziku.

Výhody

  • Po definovaní túžby po riziku alebo akceptovaní rizika by organizácia mohla vytvoriť rovnováhu medzi svojou inovačnou a preventívnou politikou. Ak je uvedené riziko v rozsahu akceptovaných úrovní subjektov, nie je potrebné ďalej míňať metodiky znižovania rizika. Ak je súčasný problém podstatne nižší ako uvedené alebo predpokladané riziko, organizácia by mohla zvýšiť svoju pozornosť pri ďalších inováciách alebo rozšíriť svoje ciele, až kým sa nedosiahne hranica akceptovateľného rizika.
  • Okrem vyššie spomenutých výhod alebo výhod poskytuje presné vyjadrenie úrovne prijatia rizika subjektu aj ďalšie výhody, ako napríklad umožnenie predstavenstvu alebo manažmentu prijať viac rozhodnutí o zvýšení svojich odmien, uskutočniteľné pridelenie finančných prostriedkov konkrétnemu projektu na ďalšie výhody, zvýšenie transparentnosti v očiach zákazníkov, investorov, ratingových agentúr a iných strán.

Záver

Široké cvičenie v oblasti riadenia rizík by nakoniec mohlo znamenať riadenie rizík spojených s konkrétnym projektom, cieľom alebo činnosťou. Teraz sa stáva zodpovednosťou predstavenstva alebo strategického výboru alebo akéhokoľvek iného orgánu, ktorý je schopný rozhodnúť, či takýto návrh prijme alebo neprijme s ohľadom na ponúkané riziko a výnosy, a ak áno, v akom rozsahu.

Zaujímavé články...