Čo je to Phillipsova krivka?
Phillipsova krivka uvádza, že existuje inverzný vzťah medzi infláciou a mierou nezamestnanosti, ak je prezentovaný alebo graficky znázornený, tj. Čím vyššia je miera inflácie v ekonomike, tým nižšia bude miera nezamestnanosti a naopak. Tento ekonomický koncept vyvinul William Phillips a je dokázaný vo všetkých hlavných svetových ekonomikách.
Politiky, ktoré sú vyvinuté na vyvolanie rastu ekonomiky, zvýšenie miery zamestnanosti a trvalý rozvoj, závisia vo veľkej miere od zistení Phillipsovej krivky. Zistilo sa však, že dôsledky Phillipsovej krivky sú pravdivé iba z krátkodobého hľadiska, pretože nedokáže ospravedlniť situácie, keď v ekonomike dochádza k stagnácii, tj k situácii, keď je nezamestnanosť aj inflácia alarmujúco vysoká.
Príklad Phillipsovej krivky
Zoberme si príklad Phillipsovej krivky.
V Philipsovej krivke je opačná korelácia medzi infláciou v ekonomike krajiny a nezamestnanosťou vykreslená ako klesajúca krivka. Napríklad ak je miera nezamestnanosti v ekonomike 6%, potom je miera inflácie 3%. Podľa Phillipsovej krivky teraz, ak sa miera nezamestnanosti zníži zo 6% na 5%, potom sa zvýši miera inflácie na 3,5% a ak sa zvýši miera nezamestnanosti, zníži sa aj miera inflácie. Vplyv zvýšenia alebo zníženia miery nezamestnanosti na infláciu je preto predvídateľný.
Je to tak preto, lebo keď vláda zvýši vládne výdavky, rast, ktorý sa tým generuje, zvýši dopyt po pracovnej sile, a tým zníži mieru nezamestnanosti. Firmy teraz zvýšia nominálne mzdy za sprostredkovanie práce, čím sa zvýši disponibilný príjem pracovníkov. Toto zvýšenie disponibilného príjmu potom zvýši spotrebu bežného tovaru, ale zároveň bude firmám stúpať mzdové náklady. Zvýšené náklady sa prenesú na spotrebiteľov zvýšením cien finálnych výrobkov. Pokus o zníženie miery nezamestnanosti teda prehĺbi infláciu.
Dôležitosť Phillipsovej krivky
Niektoré z výhod Phillipsovej krivky sú nasledujúce:
- Problém výberu optimálnej úrovne inflácie a kombinácie nezamestnanosti je možné vyriešiť pomocou Phillipsovej krivky, pretože optimálnu úroveň kombinácie inflácie a nezamestnanosti je možné analyzovať pomocou techniky indiferenčných kriviek.
- Philipsova krivka sa považuje za kompromis medzi cenovou infláciou a nezamestnanosťou.
- Poloha Phillipsovej krivky udáva počiatočnú veľkosť vzťahu inflácia - nezamestnanosť.
- Použitím tejto teórie sa ukazuje, že menšia inflácia môže byť iba za cenu vyššej nezamestnanosti a nižšia nezamestnanosť môže byť iba za cenu vyššej inflácie.
Nevýhody
Medzi obmedzenia a nevýhody Phillipsovej krivky patria:
- Medzi mzdami a cenami je obojstranný vzťah. Byť mzdou je jedným z hlavných prvkov vo výrobných nákladoch spoločnosti, ktorý ovplyvňuje ceny tovaru. Ceny však zároveň majú vplyv na životné náklady, takže ovplyvňujú aj mzdy. Phillipsova krivka považuje jediný vplyv miezd na ceny a ignoruje vplyv cien na mzdy. Toto je jej obmedzenie, pretože zvyšovanie cien spôsobuje zvyšovanie životných nákladov, ktoré potom vedie k zvyšovaniu miezd.
- Koncept Phillipsovej krivky predpokladá, že inflácia je vnútorným problémom krajiny a súvisí s domácim trhom práce, ktorý ignoruje skutočnosť, že inflácia v súčasnej modernej dobe nie je spojená iba s vnútornou krajinou, ale je to medzinárodný jav.
- Zistilo sa, že keď došlo k stagflácii v 70. rokoch, dôsledky Phillipsovej krivky sú pravdivé iba z krátkodobého hľadiska, pretože nedokáže ospravedlniť situácie, keď v ekonomike dochádza k stagflácii, tj k situácii, keď sú nezamestnanosť aj inflácia alarmujúco vysoká. Takže počas stavu stagflácie analýza Phillipsovej krivky neplatí.
Dôležité body Phillipsovej krivky
- Je to ekonomický koncept, ktorý vyvinul William Phillips.
- Podľa koncepcie Phillipsovej krivky je miera inflácie a miera nezamestnanosti v ekonomike inverzná, čo znamená, že vyššia miera inflácie je spojená s nižšou mierou nezamestnanosti a naopak.
- Táto koncepcia slúžila ako pomôcka pre makroekonomickú politiku v 20. storočí, ale to isté bolo predmetom otázky počas stagflácie 70. rokov.
- Podľa Phillipsovej krivky akýkoľvek pokus zamerať sa na zvýšenie inflácie zníži nezamestnanosť prevládajúcu v ekonomike. Prípadne zameranie sa na znižovanie nezamestnanosti tiež zvyšuje infláciu. inými slovami, existuje kompromis medzi infláciou a nezamestnanosťou.
- Pochopenie Phillipsovej krivky vo svetle očakávaní spotrebiteľa a pracovníka ukazuje, že vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou nemusí z dlhodobého hľadiska trvať.
Záver
Phillipsova krivka vyvinutá Williamom Phillipsom uvádza, že inflácia a nezamestnanosť sú stabilné a inverzný vzťah, tj. Čím vyššia je miera inflácie v ekonomike, tým nižšia bude miera nezamestnanosti a naopak. Teória Phillipsovej krivky tvrdí, že k ekonomickému rastu prichádza inflácia, čo by zase malo zvýšiť viac pracovných miest a znížiť nezamestnanosť. Prípadne zameranie sa na znižovanie nezamestnanosti tiež zvyšuje infláciu.
Pôvodná koncepcia Williama Phillipsa sa však ukázala ako nesprávna, keď k stagflácii došlo v 70. rokoch. V čase stagnácie bola miera inflácie aj miera nezamestnanosti vysoká. Dôsledky Phillipsovej krivky sú teda pravdivé iba z krátkodobého hľadiska.
