Čo je Lafferova krivka?
Lafferova krivka je krivka, ktorá popisuje vzťah medzi daňovou sadzbou a výškou daňových výnosov, ktoré vláda vyberá, a ukazuje, že zvyšovanie daňových sadzieb zvyšuje príjmy vlády, ale iba do istej miery, po určitej úrovni začne daňový príjem klesať s zvýšená sadzba dane. Túto teóriu navrhol ekonóm Arthur Laffer.
Pochopenie Lafferovej krivky
Lafferova krivka všeobecne čerpá vzťah medzi daňovou sadzbou a daňovým príjmom vlády za predpokladu, že existuje jedna daňová sadzba, a zvyšuje príjmy vlády zo zdaňovania. Poďme sa do toho ponoriť, aby sme to hlbšie pochopili pomocou diagramu:
Zdroj: http://www.mississippi.edu/
Vertikálna os, ktorá predstavuje os Y, predstavuje daňovú sadzbu a os X (horizontálna) predstavuje prijaté výnosy. Teraz sa pokúsime analyzovať tento diagram:
- Ako jasne vidíme, keď je daňová sadzba 0% a 100% príjmy sú NIL, znamená to, že keď sú dane 0%, vláda nebude mať žiadny príjem, zatiaľ čo bude 100%, ľuďom sa bude zdať zbytočné zarábať, pretože všetky príjmy môžu ísť do daní. Pre obidva scenáre ide teda o príjem vlády NIL.
- Bod E je bod, v ktorom sú vládne príjmy maximálne pri tejto sadzbe dane, čo naznačuje, že ide o stredný bod, po ktorom pri zvýšení sadzieb začne príjem klesať.
- Vodorovná čiara rozdeľujúca bod E rozdeľuje krivku v 2 sekciách daňových sadzieb na ich vzťah k príjmu.
- Normálne rozpätie, tj dolná časť krivky, naznačuje, že zvýšenie sadzby dane zvýši príjmy vlády a naopak.
- Naopak, vyššie uvedená časť, ktorá je tieňovanou oblasťou známou ako prohibičný rozsah, zobrazuje inverzný vzťah daňových sadzieb a výnosov, kde by zvýšenie daňovej sadzby znižovalo príjmy vlády.
- Vertikálna čiara pretínajúca krivku v bodoch A a B ukazuje symetrickú povahu krivky a dokazuje, že dve rôzne daňové sadzby môžu vláde generovať rovnakú výšku príjmu.
- Bod A označuje relatívne vysokú sadzbu dane, ale nie maximálnu, blíži sa k 100% a na druhej strane bod B je relatívne nízka sadzba dane, krivka kriviek nám preto hovorí, že relatívne vysoká sadzba pre malé skupiny vygeneruje to isté výnos ako malá sadzba pre veľkú skupinu.
Hlavné dva účinky Lafferovej krivky
Lafferova krivka, ako je popísaná, zobrazuje dva účinky daňových sadzieb na daňové príjmy, a to aritmetický a ekonomický efekt.
- Aritmetický efekt
- V zásade ide o zvýšenie a zníženie daňových príjmov v závislosti od sadzby dane.
- Ekonomický efekt
- Toto je kontroverzný efekt Lafferovej krivky, čo znamená, že zvýšenie alebo zníženie daňovej sadzby bude mať príslušný vplyv na daňové príjmy z dôvodu vytvorených stimulov alebo demotivujúcich činov pri hľadaní práce, výstupu a zamestnanosti.
- Tento predpoklad predpokladá, že zníženie daňových sadzieb je oživením ekonomiky a povzbudzuje ľudí k práci a zvyšovaniu ich produktivity, čo umožňuje zvyšovanie príjmu, zatiaľ čo zvyšovanie daňovej sadzby má naopak úplne opačný efekt.
Obmedzenia Lafferovej krivky
Lafferova krivka je kontroverzná od jej vzniku, hlavným dôvodom je, že krivka je príliš jednoduchá v jej predpokladoch, ktoré sa nehodia do scenára reálneho sveta.
- Krivka presne nehovorí o tom, že zníženie daní povedie k zvýšeniu výnosov, pretože na stanovení rovnakých ako daňový systém, časové obdobie, úroveň súčasných daňových sadzieb a mnoho ďalších sa podieľa aj veľa ďalších faktorov.
- Hlavným obmedzením je uplatnenie tejto krivky na väčšinu daňových systémov a určenie, či súčasný systém v krivke spočíva alebo nie. To znamená, že bod E v diagrame sa líši pre rôzne daňové systémy a všeobecná krivka nebude schopná tieto podmienky splniť.
- Kritickým obmedzením je nedostatok empirických dôkazov o tom, že by krivka mala byť pravdivá v reálnej ekonomike, uviedol Arthur Laffer príklady histórie USA, konkrétne tri hlavné daňové škrty, ktoré Harding-Coolidge znížil v polovici 20. rokov, Kennedyho zníženia v polovici 20. rokov. 60. roky a Reaganove škrty začiatkom 80. rokov.
- Systémy zdaňovania sú však v každej situácii odlišné a existuje odlišný daňový systém, ktorý sťažuje praktické uplatňovanie účinkov daňovej sadzby a znížení.
- Jednou z hlavných nevýhod je, že Lafferova krivka vyžaduje pre analýzu účinkov daňových zmien jednoduchú a jednotnú sadzbu, čo je celkom nepodložený predpoklad na to, aby zapadol do súčasných ekonomických a daňových systémov pre väčšinu krajín.
- Krivka nakoniec predpokladá, že zvýšenie daňových výnosov je želateľným politickým cieľom pre väčšinu tvorcov politík na svete. Nie je veľmi nevyhnutné, aby ktorákoľvek vláda zvyšovala alebo znižovala svoje príjmy iba na základe daňových sadzieb, existujú scenáre, keď vláda môže ľahko splniť požiadavky občanov, aj keď nemá maximálne možné daňové príjmy z ekonomiky .
- Maximalizácia dane tiež zvyšuje politické náklady vlády, zatiaľ čo ekonomika môže prežiť z minimálneho daňového príjmu na dosiahnutie sociálnych cieľov, čo je opakom účelu Lafferovej krivky.
Záver
Lafferovu krivku môžu použiť politici a subjekty s rozhodovacími právomocami v ekonomike na posúdenie daňovej sadzby a príjmu. Koncept však nie vždy zapadá do všetkých daňových systémov a má niektoré vážne obmedzenia. Nakoniec Lafferova krivka spočíva v tom, že pomáha určovať správanie jednotlivca pri rôznych zmenách v systéme daňovej štruktúry.
