Ekonomický vzorec Zoznam vzorcov makro / mikroekonomiky

Zoznam ekonomických vzorcov

Termín ekonómia znamená, ako sa v krajine deje spotreba, výroba a distribúcia tovarov a služieb. Ďalej naznačuje, ako dobre jednotlivci a podniky určujú alokáciu zdrojov na odvodenie maximálnej pridanej hodnoty. Ekonomické vzorce je možné vypracovať na základe makroekonomických úrovní a mikroekonomických úrovní.

Pokiaľ ide o makroekonómiu, nasledujúce ekonomické vzorce pomáhajú pochopiť pozíciu ekonomiky nasledovne: -

Makroekonomické vzorce

Nasleduje 8 najlepších makroekonomických vzorcov -

# 1 - Hrubý domáci produkt

Hrubý domáci produkt sa dá vyjadriť podľa prístupu založeného na výdavkoch a čistého príjmu. Pokiaľ ide o výdavkový prístup, hrubý domáci produkt sa vyjadruje ako súčet spotreby, súkromných investícií, po ktorých nasledujú vládne výdavky a čistý export v krajine. Podľa príjmového prístupu sa určuje ako súčet práce, úrokov, nájomného a zostávajúcich ziskov.

Matematicky možno dva vzorce vyjadriť takto: -

HDP = C + G + I + NX

Tu,

  • Spotrebu predstavuje C.
  • Vládne výdavky predstavuje G.
  • Investíciu predstavuje I.
  • Čistý export predstavuje NX.
GDP = W + I + R + P

Tu,

  • Práce predstavuje W.
  • Záujem predstavuje I.
  • Nájomné predstavuje R.
  • Zvyšné zisky predstavuje P.

# 2 - Miera nezamestnanosti

Ekonomiku je možné hodnotiť aj podľa miery nezamestnanosti v krajine. Spravidla sa určuje ako pomer počtu nezamestnaných pracovných síl k počtu zamestnaných pracovných síl.

Matematicky to možno znázorniť nasledovne: -

Miera nezamestnanosti = Celkový počet nezamestnaných / Celkový počet zamestnaných osôb.

# 3 - Miera multiplikátora peňazí

Ďalšou metrikou na pochopenie situácie v ekonomike je využitie metriky multiplikátora peňazí. Normálne sa definuje ako inverzná hodnota pomeru minimálnych rezerv udržiavaná bankou. Matematicky to môže byť znázornené takto: -

Metrika multiplikátora peňazí = 1 / pomer rezerv

Táto metrika pomáha pri hodnotení toho, ako je možné peňažné vklady využiť na zvýšenie ponuky peňazí v systéme.

# 4 - Reálny HDP

Reálny HDP sa určuje ako pomer nominálneho HDP a deflátora HDP. Reálny HDP má zásadný význam pri výpočte a hodnotení ekonomického výkonu spolu s úpravami o defláciu alebo infláciu. Nominálny HDP hodnotí ekonomický výkon bez vplyvu inflácie, a preto sa reálny HDP považuje za lepší merací nástroj v porovnaní s nominálnym HDP.

Reálny HDP je vyjadrený takto: -

Reálny HDP = HDP za nominálnych podmienok / deflátor HDP.

# 5 - Index spotrebiteľských cien

Index spotrebiteľských cien sa určuje ako pomer nákladov na výrobky a služby v danom roku k nákladom na výrobky a služby v stanovenom základnom roku. Táto metrika pomáha pri porovnávaní cien výrobkov a služieb spolu so zmenami v miere inflácie. Košík na výrobky a služby sa má každý deň aktualizovať, po ktorom bude nasledovať určenie nákladov na kôš a určenie indexu.

Matematicky to možno znázorniť alebo opísať takto: -

Index spotrebiteľských cien = náklady na výrobky a služby za daný rok / náklady na výrobky a služby za určený základný rok.

# 6 - Miera inflácie

Miera sa počíta ako pomer rozdielu medzi úrovňou CPI v aktuálnom roku a úrovňou CPI v minulom roku s úrovňou CPI v minulom roku. Toto sa ďalej vyjadruje v percentách. Miera inflácie dáva signál o tom, ako sa ceny služieb a výrobkov z roka na rok vyvíjali.

Mieru inflácie možno vyjadriť takto: -

Miera inflácie = (zmeny úrovní CPI / úrovní CPI v minulom roku) x 100

Tu,

  • Zmeny úrovní CPI = úrovne CPI pre aktuálny rok - úrovne indexu CPI v minulom roku.

# 7 - Skutočná úroková sadzba

Skutočná úroková miera sa určuje ako rozdiel v nominálnej úrokovej miere a miere inflácie. Alternatívne to možno určiť pomocou Fischerovej rovnice. Podľa Fischerovej rovnice sa určuje ako pomer nominálnych úrokových mier a mier inflácie.

Matematicky to možno vyjadriť nasledovne: -

Skutočná úroková sadzba = Nominálna úroková sadzba - miera očakávanej inflácie

Podľa Fischerovej rovnice to možno vyjadriť takto: -

Skutočná úroková sadzba = (1 + nominálna sadzba) / (1 + miera inflácie) - 1

# 8 - Teória množstva peňazí

Tento vzťah možno označiť ako priamy vzťah s úrovňou peňazí s úrovňou produkcie. Tento vzťah postuloval John Maynard Keynes.

Matematicky by bol tento vzťah opísaný alebo ilustrovaný takto:

MV = PT

Tu,

  • Ponuku peňazí predstavuje M.
  • Obeh alebo rýchlosť peňazí sú vyjadrené ako V.
  • Priemerná úroveň cien sa vyjadruje ako P.
  • Objem transakcií služieb a tovaru.

V makroekonomike preto možno zhrnúť nasledovné: -

Mikroekonomické vzorce

Toto je 9 najlepších mikroekonomických vzorcov -

Pokiaľ ide o mikroekonómiu, nasledujúce vzorce, ktoré pomáhajú pochopiť pozíciu ekonomiky, sú nasledovné: -

# 1 - Celkové príjmy

Definuje sa ako situácia, keď sa dopyt hodnotí z hľadiska cenovej elasticity. Vyjadruje sa ako súčin celkovej ceny a požadovaného množstva. Ak sú ceny vysoké, malo by to za následok nepružný dopyt po cenách, pričom vyššie ceny by mali za následok vyššie výnosy. Dopyt je elastický, ak sú ceny vysoké a vedie k nízkym objemom.

Matematicky to možno ilustrovať nasledovne: -

Celkový výnos = cena x množstvo na požiadanie.

# 2 - marginálny príjem: -

Hraničný výnos je vyjadrený ako pomer celkových zmien výnosov s ohľadom na úpravy v maloobchodnom množstve. Medzný príjem je ďalší príjem získaný za ďalšie predané množstvo. Matematicky to možno ilustrovať nasledovne: -

Marginal Revenue = Zmeny v celkových zarobených príjmoch / Zmeny v zobchodovanom množstve.

# 3 - Priemerný príjem

Výnosy možno označiť ako tržby, ktoré firma dostala, keď predali hotové výrobky svojim zákazníkom. Priemerný výnos sa vyjadruje ako pomer celkového príjmu k celkovému predanému množstvu. Matematicky to možno ilustrovať nasledovne: -

Priemerný príjem = celkový príjem alebo príjem získaný podnikom / celkové množstvo.

# 4 - Celkové náklady

Podľa konceptu ekonomického sa celkové náklady určia ako súčet fixných nákladov a variabilných nákladov. Variabilné náklady sa nazývajú náklady, ktoré majú tendenciu sa meniť v závislosti od úrovne tovaru predávaného organizáciou. Fixné náklady sú definované ako typ nákladov, ktoré sú rovnaké na všetkých úrovniach množstva predaného podnikom.

Matematicky to možno ilustrovať nasledovne: -

Celkové náklady = celkové náklady vzniknuté na pevnom základe + celkové náklady, ktoré sa líšia podľa vyrobeného množstva.

# 5 - marginálne náklady

Toto je definované ako zhodnotenie alebo zhoršenie celkových nákladov, ktoré podniku vzniknú, keď pripravuje hotové výrobky pripravené na predaj. Graficky sú marginálne náklady vykreslené ako krivka v tvare písmena U, kde sa náklady spočiatku zhodnocujú a so zvyšovaním výroby sa náklady zhoršujú.

Matematicky to možno ilustrovať nasledovne: -

Marginálne náklady = zmeny úrovne celkových nákladov / zmeny úrovne vyprodukovaného množstva

# 6 - Priemerné celkové náklady

Priemerné celkové náklady sú definované ako celkové náklady vynaložené podnikom podieľajúcim sa na výrobe a výrobe na úroveň množstva položiek vyrobených podnikom. V takomto vzťahu určte celkové náklady a celkové množstvo, aby ste dosiahli priemerné celkové náklady. Matematicky to možno ilustrovať nasledovne: -

Priemerné náklady = celkové náklady / celkové množstvo.

# 7 - Priemerné fixné náklady

Priemerné fixné náklady sú definované ako celkové fixné náklady vynaložené podnikom podieľajúcim sa na výrobe a výrobe na úroveň množstva položiek vyrobených podnikom. V takomto vzťahu určte celkové fixné náklady a celkové množstvo, aby ste dosiahli priemerné celkové fixné náklady.

Matematicky to možno ilustrovať nasledovne -

Priemerné fixné náklady = celkové fixné náklady / celkové množstvo

# 8 - Priemerné variabilné náklady

Priemerné variabilné náklady sú definované ako celkové variabilné náklady vynaložené podnikom zapojeným do výroby a výroby na úroveň množstva položiek vyrobených podnikom. V takomto vzťahu určte celkové variabilné náklady a celkové množstvo, aby ste dosiahli priemerné celkové variabilné náklady. Matematicky to možno ilustrovať nasledovne: -

Priemerné variabilné náklady = celkové variabilné náklady / celkové množstvo

# 9 - Zisk spoločnosti

V mikroekonómii sa dal zisk vypočítať pomocou niekoľkých vzťahov. Po prvé, dá sa to vypočítať ako rozdiel medzi celkovými výnosmi a celkovými nákladmi. Môže sa vypočítať ako rozdiel hraničných výnosov a hraničných nákladov. Kedykoľvek sú zisky nižšie ako priemerné variabilné náklady, podnik sa už nedokáže udržať a musí byť ukončený. Matematicky to možno ilustrovať nasledovne: -

Zisk = celkový výnos - celkové náklady

Môže to byť navyše ilustrované takto: -

Získané zisky = marginálne výnosy - marginálne náklady.

Kedykoľvek hraničné príjmy presiahnu hraničné náklady, organizácia alebo firma by mala vyrobiť viac položiek na zvýšenie svojej ziskovosti. Podobne vždy, keď sa hraničný výnos zhorší pod hranicu hraničných nákladov, mala by organizácia alebo firma vyrobiť menej položiek na zníženie nákladov.

Preto v mikroekonómii možno zhrnúť nasledovné: -

Relevantnosť a použitie ekonomického vzorca

Celkový finančný pokrok národa monitoruje svetová banka pomocou ekonomických ukazovateľov, ktoré určujú v pravidelných intervaloch. Takéto správy sa sprístupňujú širokej verejnosti prostredníctvom vládnych publikácií. O národe sa dá povedať, že sa mu ekonomicky darí, ak predstavuje pomerne stabilné ekonomické ukazovatele. Tieto ekonomické ukazovatele sa všeobecne uznávajú ako miera ekonomického vzorca.

Populárne ekonomické vzorce sú založené na skutočnosti, ako sa analyzuje ekonomika. Ak sa analýza vykonáva na mikroekonomickej úrovni, potom sa ekonomický vzorec určí ako rozdiel celkových výnosov generovaných podnikom a nákladov vynaložených na generovanie výnosov. Ak sa však vykoná analýza na makroekonomickej úrovni, potom sa ekonomický vzorec odvodí pomocou hrubého domáceho produktu.

Ekonomika vždy zobrazuje, ako dobre ľudská bytosť využila dostupné zdroje na odvodenie prírastku maximálnej hodnoty. Ekonomika viac súvisí so spoločenskými vedami a vo veľkej miere sa zameriava na modely výdavkov, modely spotreby, modely investícií a celkový obchod dosiahnutý v danom finančnom období.

Zaujímavé články...